melanie a karamel: Keď som sa zobudila na budík, bol večer. No počkať, ja nemám
takéto zvonenie budíku! Schmatla som rozospato mobil a pozrela sa na číslo
volajúceho. „Áno, tati? Och, ples! Jasné jasné, môžete ma odviezť. Pošli mi tu
prosím mamu, potrebujem pomoc!“ Ak som sa doteraz cítila ospalá, práve som sa
prebudila. Rýchlo som sa vyzliekla a vliezla do sprchy, kde som si umyla
mimo iného aj hlavu. Vyšúchala som si ju a zatiaľ ju nechala
v turbane. Netrpezlivo som čakala, kým príde mama. Otvorila som jej
a zhíkla. V rukách mala krásne tmavofialové šaty. (http://www.dressit.cz/image/cache/data/products/00131117/00131117_0-900x1254.jpg).
Samozrejme, že som sa jej poďakovala a potom si ma zobrala na paškál ona.
Ako prvé mi do vlasov nastrkala natáčky zo záchodového papiera a nechala
voľne sa sušiť. Kým sa vlasy sušili, postavila ma pred zrkadlo. Ako prvé mi na
tvár naniesla mejkap, pod oči mi vklepala korektor a na líčka jemne naniesla
bronzer. „Daj si ho na pery.“ Dostala som od mamy balzam. Najskôr treba pery
hydratovať, až potom sa na ne môže naniesť rúž. Kým som si dávala na pery
balzam, vytiahla si mama z kabelky tmavofialové, trochu trblietavé tiene.
„Ďakujem mami!“ zatieskala som rukami, keď som bola hotová. Moje pery vďaka
rúžu a balzamu nadobudli normálnu, dooranžova farbu, vlasy sa mi vlnili po
ľavom pleci. Práve som si obliekla šaty a otočila sa mame chrbtom. „Zapneš
mi to?“ poprosila som ju. Videla som, ako sa jej zaleskli oči. Zapla mi šaty
a ja som ju poprosila, aby mi podala vysoké jazdecké čižmy. Na ples sme
mali predpísanú nejakú jazdeckú vecičku. „Tie vlasy mi padajú do tváre... nemám
tu nejaké sponky?“ Začala som sa hrabať v šuflíku, až som nakoniec
vytiahla dve sponky v tvare lesklej podkovičky vykladanej kamienkami. Podala
som ich mame. „Ty vieš najlepšie, ako ich zapnúť,“ usmiala som sa na ňu
a zavrela oči, keď mi ich pripla. S úsmevom som si natiahla vysoké
jazdecké čižmy a zišla s mamou dolu, kde už čakal otec aj s Mattom.
Mama sa usadila dopredu, ja som si sadla dozadu k Mattovi. „Vyzeráš
dobre... teda na to, že tráviš celé dni pri koňoch,“ štuchol ma kamarát do
pleca. „Choď niekde!“ zahriakla som ho so smiechom a dala mu pohlavok.
S chichotom si pošúchal šiju, ale vyrývať neprestal. Doberali sme sa až
k príjazdovej ceste k zámku. Pomaly mi nervozita stúpla do žalúdku.
Budú sa oceňovať najlepší reprezentanti školy, ale aj hubertová jazda. Zhlboka
som sa nadýchla a vystúpila z auta, ktoré medzitým zastalo. „Pokojne,“
prehovoril do ticha otec a pošúchal mi ramená. Nadýchla som sa, usmiala sa
a vošla do budovy masívnymi dverami. Nedalo mi to a musela som si
riadne obzrieť všetko dookola. Na stenách boli rôzne výbežky s maľbami, na
pilieroch samé okrasné svetielka. Nad našimi hlavami sa hompáľali rôzne lustre
a pred pódiom bol riadny parket aj s klavírom. Široko, úprimne sa
usmievajúc som nasledovala rodičov
a Matta do šatní, kde som si dala dolu bundu. A o siedmej sme už
sedeli za bohato prestretým stolom. Pred sebou som mala nealkoholické šampanské
a napäto rozprávala príhody s Karamelom. Hlavne úžasné zážitky
s ním, tie pády som vynechala. Nezabúdala som, že obaja moji rodičia majú
pred koňmi rešpekt. Zrazu začala hrať hudba a ja som zatvorila ústa
v polovici vety. Vlastne, všetci stíchli. Tento song som poznala veľmi
dobre, jednu dobu som ho chcela hrať na klavíri. Akurát toto bola verzia
s husľami a... harfou? Ak ma sluch neklamal, bolo to tak. Po skončení
dlhej skladby sa objavila na pódiu Niora. Mala svoj predslov, ktorý som skoro
nevnímala. Mechanicky som tlieskala s ostatnými a púšťala jej slová
jedným uchom dnu a druhým von. Zapodievala som sa Niorinými šatami. Ani
ona nezabudla na podmienku dnešného večera. Biele šaty doplnila bielymi
rukavicami a ramená zakryla čiernym frakom. "A druhé miesto získala... Bloodye! Gratulujem, poď sem k nám!" Zachytila som Nioriné slová. Samozrejme Niora Bloodye podala ruku a taktiež kyticu. No, skôr to bola jedlá kytica ako tá klasická. Ale komu to vadí, že? Pokračovalo vyhodnotenie celého roku a ja som vlastne už viac ani nepočúvala. Srdce mi búšilo a čakala som, ako dopadne vyhodnotenie honu. Bála som sa, aby som nemala nejaký verejný trest, na ktorom by sa všetci zabávali. Je to ako imatrikulačky - všetci sa bavia, len ty nie. "A najúspešnejšou jazdkyňou sezóny sa stáva... Nadvandy!"Sálou prešiel veľký hrmot vyvolaný toľkým potleskom. Nadvandy vstala a prešla dopredu, kde si zobrala odmenu. Po ešte jednom potlesku sa už mohli dievčatá vrátiť naspäť k stolom. Všade sa pobúchavalo po pleciach, rozdávali sa pusinky a gratulácie. "Prosím ešte chvíľku... Poprosím na pódium Clair, Kitty, Mellysu a Ell s Maki! Aj tie odviedli skvelú prácu na všetkých možných akciách," prehovorila Niora. Samozrejme, že som im tlieskala ako o dušu. Všetky si prebrali svoje ceny a sadli si na miesto. "Nezabudli sme ani na externých účastníkov rôznych súťaží." Nasledovalo viacero mien, ktoré mi neboli známe a tak som ich rýchlo vypustila z hlavy. Akurát jedno meno mi zostalo v hlave. Tortia? Tortilla? Niečo také. Možno Portia, ale to je jedno. "Oliver, poď mi prosím pomôcť na pódium!" ozvala sa Niora a rozhliadala sa po sále. Keď som si to tak uvedomila, ani som ho tu nikde nevidela. Poslednú polhodinu určite nie, skôr sa mi tu možno niekde mihol. Alebo nemám oči, ale za to mám uši. Kapela prestala hrať, v sále to šumelo. Aj keď väčšina nevedela, kto je Oliver, otáčali sa a rozprávali sa pomedzi stoly. Do tejto vravy sa zamiešal tlmený hlas z mikrofónu. "Radšej som mohla zavolať na Kabria." Neviem, koľkí sme to počuli, ale mne to nedalo a zasmiala som sa. "Kto je Kabrio?" spýtal sa Matt. "Oliverov kôň, pekný biely... vlastne šedý žrebec. Síce trocha mrcha v boxe, ale inak je krásny. Vieš ako pekne reaguje na Oliverove zádrže a holene?" Ani som si neuvedomila, ako som sa rozohnila. Pýriac sa som sklonila hlavu a usmiala sa. "Už mlčím," povedala som práve vo chvíli, keď sa na pódium dotackal nejaký človek v bielom obleku s hlavou koňa. "To je hamba! Takto sa opiť hneď na začiatku!" ozvalo sa od susedného stola. Niora sa natiahla k mikrofónu, ale rýchlo sa odtiahla. Bolo na nej vidno, ako vykoľajená zdržiava smiech. Samozrejme, taký zjav za chrbtom a smejúce sa obecenstvo veľmi na vážnosti nepomôže. Niora aj trikrát začala, aj sa musela od mikrofónu odvrátiť. Po pár prestávkach už ale dokázala normálne hovoriť. "Ako ukončenie jazdeckej sezóny sa u nás konala Hubertová jazda, vlastne len pred pár hodinami. Rada by som poďakovala našej líške Kitty, ktorá pre nás vybrala krásnu trasu a dobré prekážky. Myslím si, že aj program na Súťažnej lúke bol vynikajúci. No poď sem, Kitty!" Kitty sa postavila o dva stoly ďalej, preplávala okolo nás hrdo sa usmievajúc a zastala si na pódiu. "Aby ti nebolo ľúto strateného chvosta, dostaneš menší ako prívesok," zasmial sa Oliver a podal jej cenu. Slovo prevzala Niora. "Ako to býva, najlepší z honu dostane pozíciu budúcoročnej líšky a kráľovnou honu zároveň sa stáva.... Cassie! Dúfajme, že sa budúci rok nezraní tesne pred jazdou a bude nám slúžiť ako dobrá líška." Aj Cassie dostala prívesok v tvare líščieho chvostu, od Kittinho sa líšil len veľkosťou. Moja tvár však poklesla, rovnako ako nálada. Ak je toto vyhodnotenie honu.... Tak som ako vždy nič nezískala. Napriek tomu som tlieskala, keď Niora slávnostne Cassie nasadila korunu. Bola zvláštna a celá z prírodných materiálov. Kto vie, či tam neboli aj chrobáci. Musela som sa pri tej predstave usmiať, závidela som a priznávam si to. "Ďalej si sem pozvééém.... kto nám tu chýba? Nadvandy, poď sem!" Prekvapená, nič netušiaca študentka teda prešla na pódium. "Gratulujem, tvoja jazda bola beztrestná a priam majstrovská." Potom sa otočila na nás. "Dámy a páni, predstavujem vám budúcoročného mastera!" Sálou zaznel potlesk. "Takže, funkcionárov máme vybavených. Teraz by som rada na pódium zavolala dievčatá, ktoré si zaslúžia odmenu za svoje výkony. Zopár z nich tu ešte nie je dlho, takže im skladám poklonu." Pri tých slovách sa mi začali potiť dlane a mrznúť prsty. "Na pódium prosím Clair, Izzy, Marigold a Melanie!" V úžase som vyskočila zo stoličky a hrdo vyšla na pódium. "Gratulujem." Oliver mi potriasol rukou a strčil do nej líščí chvost so zlatým štítkom. "Ďakujem," kývla som a pozorovala Bloodye, masterku tohoročného honu. Aj ona dostala chvost a potlesk. Za mohutného potlesku som sa vrátila ku stolu. Matt ma hneď objal, otec potľapkal po pleciach a mama? Tá to prežívala asi najviac. So slzami v očiach ma pred celou sálou vybozkávala. "Mami! Chcem počuť tresty!" zasmiala som sa a sadla si medzi Matta a otca v bezpečnej vzdialenosti od matky. "Takže ahoj... tento rok som bola masterkou honu a dávala pozor na prehrešky, za ktoré teraz prídu tresty. Prosím Izzy, Maki a Mellysu, aby prišli ku mne!" Znervóznené študentky prešli znovu k pódiu a čakali, čo im masterka povie. "Izzy, ty si spadla z koňa. Tvoj trest je zaspievanie karaoke hitu od Michala Davida." Izzy sa zahniezdila a zobrala do rúk mikrofón. "Non stop, ja chci žít nonstop! A s tím co příde..." ozývalo sa sálou. Musela som sa smiať, toto nebol rozhodne dobrý spev. Nechcem nikoho urážať, ale bavila som sa. "Ďalej tu máme dve previnené, Mellysu a Maki. Obe nám zatancujú Viedenský valčík a až do konca večera musia byť v gumákoch alebo iných čižmách," oznámila so škodoradosťou Bloodye. Mellysa a Maki sa teda chytili, vystúpili na pódium a čakali, kým im pustia valčík. Viedenský valčík pozná asi každý, je ťahavý a nudný, nie však v podaní tejto dvojky. Mellysa stúpala Maki na nohy, Maki zase nerytmicky cupotala v trojdobom takte. Ocenili sme ich vtipný výkon potleskom. "Ešte poprosím dodatočne Marigold! Jej kôň odmietol skok, takže bude hodinu chodiť s rukami zaviazanými za chrbtom," ozval sa posledný trest. Marigold vyšla na pódium, kde jej Bloodye vlastnoručne zaviazala ruky za chrbtom a na obrazovke sa začalo premietať časové odpočítanie. Ozval sa potlesk, počas ktorého prišla Niora k mikrofónu. "Ešte raz by som chcela poďakovať líške Kitty, masterke Bloodye a samozrejme všetkým účastníkom tohto Honu na líšku! Osobitne chcem poďakovať Oliverovi, ktorý si špeciálne vyhradil čas a prišiel aj so svojím koňom Cabrioletom. Ďalej ďakujem aj Lise a Sue, ktoré viedli lot nováčikov. A Vám, rodinným príslušníkom a kamarátom, by som chcela poďakovať za to, že ste si urobili čas a prišli sa pozrieť na našu akadému. Pokračujeme Svätohubertskou zábavou. Len pripomínam, že piť môžu iba plnoleté študentky. A všetky vás chcem vidieť najneskôr o jednej na izbách!" Ešte raz nasledoval potlesk a potom sa všetci začali trúsiť preč. Marigold so zviazanými rukami za chrbtom zvládla schody, ale Oliver s maskou koňa na tvári nevidel, kam ide a zo zákulisia sa ozvala rana. Niora prevrátila oči a radšej zišla dolu malými prednými schodíkmi. V sále zavládol ruch, nakoľko sa orchester zbalil a vystriedala ho iná, súčasná kapela. Taktiež stoly najbližšie pódiu sa posunuli nabok, čašníci lietali medzi stolmi a dopĺňali pitie, šampus alebo rozdávali jednohubky. Odpila som si z pohára a položila ho na stôl. "Idem na chvíľu von," oznámila som a zdvihla sa. "Idem aj ja. Chcem s tebou hovoriť," nasledoval Matt. Rodičia sa na seba pozreli a vymenili si veľavravné pohľady. Spolu s Mattom som išla do šatne, kde sme si zobrali kabáty a vyšli von, do záhrady. "O čom si chcel hovoriť?" prešla som rovno k veci. "Vieš... tvoji rodičia išli za mnou. Mal som ťa presvedčiť, aby si išla domov. Tvoj otec sa bojí, že sa raz smrteľne zraníš." Vyvalila som naňho oči. "Ale na tej súťažnej lúke... vyzerali, že sú v pohode. Karamel by mi nikdy nebol schopný ublížiť. Oni nepoznajú ten pocit dôvery? Viem, že by to fyzicky zvládol, zabiť ma. Ale on to nechce!" rozohnila som sa. "Hej, pokojne. Ja ťa nebudem presviedčať, pretože vidím, ako veľmi toho koňa miluješ." Matt ma objal tak, ako to robieval, keď sme boli malí. Zafúkal vietor a mnou striaslo. "Poďme dovnútra, určite už bude parket," navrhla som. Matt prikývol a my sme išli znovu dovnútra zámku. Nechali sme v šatni bundy a vošli do sály, kde už zábava bola v plnom prúde. Kapela hrala súčasné hity, ktoré som nepoznala. Nesledujem práve teraz hudbu. "Mel? Zatancuješ si?" oslovila ma mama. S úsmevom som prikývla a spolu s ňou som prešla na parket. Začali sme bláznivo tancovať, keď v tom pustili slaďák. Mama ma chytila akoby sme išli tancovať valčík a začala sa somnov húpať sem a tam. Obe sme sa smiali. "Mám z teba radosť. Zjavne si tu šťastná." Jej úsmev bol nefalšovaný, tak ako môj. "Takže tu môžem zostať?" Zaiskrili mi oči. "Áno, zostaneš tu. Aj napriek tomu, že sa o teba bojíme," znela odpoveď. Sladký song skončil a vystriedalo ho niečo rýchlejšie. "Môžem ti ju ukradnúť?" ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa na otca. "Môžem prosiť?" Spýtal sa. Prikývla som a pustila sa aj s ním do tanca. Po troch tancoch ostýchavo prišiel aj Matt. "Zatancuješ si aj somnov?" Vedela som, že nie je veľmi dobrý tanečník, ale súhlasila som. Odtancovali sme spolu iba jeden tanec, pretože začali hrať zase niečo pomalé. "Už... asi pôjdem," rozhodla som sa. "Prečo?" spýtal sa hneď. "Nemám rada... veľkú spoločnosť," odpovedala som mu úprimne. "Nezmenila som sa, aj keď som tu," s týmito slovami som sa otočila a prešla ku stolu. Napila som sa džúsu a objala ako otca, tak matku. No a napokon Matta. "Počkaj, odvezieme ťa. Nemáme tu prečo zostávať," zastavila ma matka. "Super," usmiala som sa a pozrela na hodinky. Trištvrte na jedenásť? To už je tak neskoro? Mimovoľne sa mi zívlo. Všetci sme si zobrali kabáty zo šatne a sadli do auta. Počas cesty na Florestu sme klábosili. Keď sme zastavili, všetkých v aute som objala. "Ahojte, vidíme sa na Open Weeku. Ľúbim vás!" Kývala som im, až dokiaľ auto nezmizlo z cesty...