melanie a karamel: Karamelove oťaže som aj v kroku mala primerane na kontakte, aj keď som krokovala. Nechcela som riskovať, že sa mi valach niekde rozbehne. To by bolo riadne trápne, hlavne pred rodičmi. Z toho dôvodu som ani veľmi nepozerala po ostatných. Karamel sklonil hlavu a prestal dychčať, jeho dych sa úplne zmiernil. Zasadla som viac do sedla, preniesla váhu viac na sedacie kosti a popri tom pritiahla trošičku oťaže. Karamel spomaľoval, až zastal. Pohladila som ho po krku a vzhliadla hore. Akurát som mohla vidieť Izzyn pekný skok. Obratne preskočila dvojskok, chmatla vetvičku ale nejak to neusedela. Meteor ju vyhodil do sedla hneď, ako dopadol prednými nohami na zem. Videla som, ako zopár rodičov ustrnulo a musela som sa uchechtnúť. Izzy nebola začiatočník a myslím si, že už vie ako padať. Po chvíľke sa zdvihla a odviedla grošáka mimo dráhu. Keď som videla, že Kitty ide dať svojej kobylke pauzu, urobila som tak aj ja. Vystrčia som nohy zo strmeňov a zoskočila. Karamelovi som prehodila nohu poza zadok a zoskočila. Rozviazala som lano, o ktoré bola pripevnená ohlávka a zaviedla Karamela k jednému z provizórnych uväzovísk. Uviazala som valáška na bezpečný uzol a rozopla uzdečku. Povolila som aj podbrušák a potľapkala koňa po krku. Otočila som sa a vyrazila k vozom, kde boli zaparkované autá. Snažila som sa nevnímať, koľko ľudí je tu a začala som sa prehrabávať v dekách, ktoré boli na jednej veľkej kope. Snažila som sa tam šetrne poprehŕňať, kým som úplne na samom spodku nenašla svoju čiernu odpocku s tyrkysovým zapínaním. Prehodila som deku cez Karamela a tam kde dočiahla som ju pozapínala. Vďaka tomu, že bola relatívne dlhá, zapla som väčšinu toho, čo som potrebovala. Potom som sa rozhodla ešte skontrolovať vybavenie. Všetky zápinky na poprsáku dobre sedeli, hriva sa nerozpletala z mriežky. Pre istotu som Karamelovi vyzula a znovu nazula botičky, keby niečo v nich mal. Až po kontrole uzlu som si konečne dovolila ísť k povozom. Neisto som kráčala, až kým som ich nenašla. Stáli pri čaji a potichu ho popíjali. Zhlboka som sa nadýchla a išla k nim. „Ahojte,“ pozdravila som neisto mojich rodičov. Mama bez slova odložila čaj nabok a objala ma. Po dlhom čase som cítila úprimné objatie. „Moje veľké dievča,“ zašepkala a potom sa oddialila, aby mi pozrela do tváre. „Sledovali sme ťa. Je nádherné, ako si si s tým koňom vytvorila vzťah,“ rozkecala sa mama, keď jej do toho skočil otec. „Vieš, keď si sem nastupovala som ti neveril. Myslel som si, že je to vyhadzovanie peňazí, že to nikde nedotiahneš. Chcel by som sa ti ospravedlniť, pretože sito nezaslúžiš. Vážne jazdíš dobre.“ Nevydržala som to a objala ho. Bola som taká rada, že sa to všetko utriaslo. „Ukážeš nám toho fešáka?“ spýtal sa nakoniec otec potľapkávajúc ma po pleci. Celá som sa rozžiarila, veď išlo o kone! Schmatla som oboch rodičov za ruky a ťahala ich k uväzovisku. Už z diaľky som na valacha pískla, aby sa nezľakol, keďže mi bol zadkom. „To je Karamel, zoznámte sa!“ vyhlásila som s úškrnom od ucha k uchu a pohladila valacha po tvári. Karamel si svoju hlavu natlačil viac do ruky, ktorou som ho hladkala. Počkať, prečo nejdú k nemu bližšie? Veď predsa každý chce pohladkať koníka, no nie? Spýtavo som sa pozrela na rodičov, ktorí boli dobrý polmeter od Karamela. Vlastne, iba otec bol tak ďaleko, matka mi bola bližšie. „Tatí, poď ho pohladkať,“ pokynula som hlavou smerom ku valachovi. „Mne stačí takto,“ znela odpoveď. „Počkaj... Nebojíš sa ho, že nie?“ V hlave akoby sa mi rozsvietilo. Otec len prešľapoval na mieste a nedôverčivo pozeral na Karího. Tak preto... Zrazu to všetko zapadalo! „No dobre, idete si dať somnov guláš?“ rozhodla som sa túto trápnu chvíľku ukončiť. Vyškerená som išla ku kotlíku a nechala si nabrať porciu. Bohužiaľ som sa priveľa času zaoberala rodičmi, aj keď som to neľutovala. Musela som guláš rýchlo pohltať, pretože končila pauza. Rozlúčila som sa s rodičmi, ktorí sadli na povozy a nechali sa odviezť na lepšie miesta. Karamelovi som dala dolu deku a znovu ju dala na kopu, ktorá sa potom dávala do auta. Zapla som ryšiakovi nánosník a dotiahla sedlo. Spustila som strmene, ešte raz skontrolovala poprsák a botičky a dotiahla sedlo. Rozviazala som uzol na uväzovisku a priviazala ho Karamelovi okolo krku, akoby bol pes. Až potom som mu prehodila oťaže a vyšvihla sa do sedla. Keď sa ozval povel ku štartu, zaradila som sa k začiatočníckemu lotu. Všetci spolu sme vyšli na cestičku. Ideme znovu naspäť, k Floreste? To hádam nie! Povolila som Karamelovi oťaže a nechala občas pôsobiť holeň, aby som Karamela nechala ísť v rýchlom kroku. Keď sa Valášek rozbehne, bude to v pohode. Akurát som ho rozbehla, keď sa ozvalo spredu, že sa ide klusať. Stlačením holení som Karamela naklusala a začala pekne v rytme vysadávať. Zároveň som trochu skrátila oťaže, aby som aj v rýchlejšom chode mala nad koňom plnú kontrolu. Akonáhle sa jazdci v lote pred nami dostali na kraj lúky, začali cválať. Urobila som to isté, aj keď som nepočula pokyn líšky. Karamel nacválal do húpavého cvalu a našpicoval uši. Počul niečo, čo ja nie. „Pokojne,“ zdvihla som sa do stehenného sedu a pohladila ho po krku. Kôň si odfŕkol a ja som v zápätí zbadala, čoho sa bál. „Neopováž sa ma vyklopiť,“ pohrozila som mu a radšej ho odviedla ďalej od prekážok, z ktorých mal zjavne strach. Videla som dvojskok z korýt a hlavne nízky oxer s šuštiacimi vrecami naspodku. Nehovoriac o tom, aké odlesky tie vrecia hádzali. Donútila som Karamela znovu sa skoncentrovať a naviedla ho na skoky, ktoré boli ďaleko od tých strašidelných. Nerobili mi problém, hoci pri poslednom mi Karamel skočil z miesta. Och, to je taký môj dilinko, keď mu nepoviem, čo má urobiť zastane. Ale bola to moja chyba, uznávam. Nezrovnala som ho dobre a aj výrazná, zle načasovaná holeň na odskok ho musela vyviesť z rovnováhy. Nakoniec to skočil z miesta a ja som sa o dušu držala sedla, aby som nespadla. Vôbec som nečakala, že sa zrazu valach zaberie a skočí pol druha metrovú prekážku z miesta. Samozrejme som mu skončila na krku, ale dokázala som sa dostať včas do sedla, pretože Karamel zastal. Človek mu na krku nevisí každý deň, že jo. „Počkaj nás!“ počula som Lisu zozadu. Zdvihla som na znamenie ruku s palcom hore a priložila oťaže. Zároveň som zasadla do sedla a pritiahla oťaže. Karamel prešiel do klusu, potom do kroku. A zrazu sa ozvalo lúkou hlasné „HALALI!“. Stuhla mi krv v žilách a mala som nutkanie Karamela popchnúť rovno do cvalu. Až po tom, ako som sa obzrela na Lisu, ktorá mi kývla, som ho popchla do cvalu a zaradila sa tesne za prvý lot. Natiahla som ruky dopredu, postavila sa do stehenného sedu, aby som odľahčila valachovi chrbát a stále popchýnala Karamela do rýchlejšieho cvalu. Zreteľne som vnímala dupot kopýt okolo nás a vôňu potu. Počula som všetky tie prudké výdychy a zafŕkania, ako aj slovné popchýňania jazdcov. I napriek adrenalínu, ktorý tu vládol tu nebola medzi nami, jazdcami agresivita alebo niečo také. Jednoducho sme sa len pretekali, bez závisti. Viac som na naklonila ku Karamelovmu krku a stlačila ho holeňami. Valach zrýchlil a dostal sa pred posledných dvoch jazdcov z prvého lotu. Viac som sa už bohužiaľ nemohla predbehnúť, pretože spredu sa ozval víťazoslávny krik a vystretá ruka, v ktorej bolo niečo hrdzavé. Líščí chvost už nepatril líške. Zasadla som a nechala Karamela klusať pomalým tempom, aby nás ostatní mohli predbehnúť a ja sa dostala k lotu začiatočníkov. Pokojne som sa zamiešala do takmer čela a vydýchavala sa. Ani som si nevšimla, ako ten hon prežívam. Karamelov krk bol celý upotený a on fŕkajúci, no spokojný reagoval aj na tie najjemnejšie pomôcky. Akurát som ho musela trochu pribrzďovať, aby nepredbiehal Sue. Všetci sme zabočili na konci lúky doľava. Akurát ja som sa pomedzi vysadávania otočila, aby som videla les, ktorý to tu ohraničoval. Cítila som spomalenie, tak som veľmi nemala šancu sa nejak obzerať. Radšej som sa sústredila na Karamela. Stále držiac si pozíciu som vysadávala vchádzajúc do lesa. Lesná cestička bola celkom príjemná a udržovaná, čo som Kitty kvitovala. Cítila som, ako mi až bolestne tŕpnu nohy. Jednoducho som ich vytiahla zo strmeňov a rozhodla sa Karamelovi veriť. V sedle som sa viac uvoľnila, ale stále som bola rovná ako sviečka, zároveň idúca s pohybom. Karamel si tiež zvesil hlavu a ja som mu povolila oťaže. Pot sa mi dostával na súťažné rajtky, ale mne to nevadilo. Hlavne, že tu je Karamel. Práve som sa presvedčila, že kurz „bez“ mi na niečo bol. Vedela som sa držať v kluse aj bez strmeňov. Zároveň si teda cvičím aj svoj sed. Ostatné kone prešli do uvoľneného kroku, tak som aj ja rýchlo nakopla strmene a dala valachovi polovičnú zádrž. S radosťou ju prijal a prešiel do pomalého kroku. Znovu som nohy vytiahla zo strmeňov a hľadela čo najviac dopredu, chcela som vedieť kde sa vynoríme. Práve, keď začalo vpredu presvitať svetlo, dostali sme pokyn na klus. Neochotne som teda nakopla strmene a začala vysadávať. Čakal ma nádherný výhľad. Je to lúka nekonečná? Alebo nedokončená? Každopádne vyzerá nádherne. Les ju obklopoval všade okolo, akurát dolu v miernom kopčeku sa strácala. Nedovidela som tam, ale možno je tam les tiež. Alebo možno aj nie. Myslela som si, že na lúke budeme cválať ale nebolo tak. S krokovými prestávkami sme klusali, čo na súťaži chtivého Karamela pôsobilo upokojujúco. Zabočili sme do medzery medzi zelenými stromami a ja som zaúpela. Znovu tie prekliate balíky sena. V diaľke som videla balíky sena zakryté bielou plachtou, ktorá je taký veľký bubák pre Karího. Po chvíli sa všetci rozcválali. Karamelovi nebolo veľa treba a nacválal ochotne tiež. Tuším, že budeme jazdiť viac v skupine. Ide mu to lepšie . Zaradila som Karamela viac dozadu a jemne sa pohrávala s oťažami, aby ma vnímal. Videla som, že prepína do módu „chcem byť prvý“ a to sa mi nepáčilo. Nakoniec som ho však pustila o jednu konskú dĺžku za Sue a v ľahkom sede som sa ho snažila udržať pod akou-takou kontrolou. Pôjdeme znovu na prekážky, ktoré sme už išli? Nie, ozval sa od Líšky pokyn ku klusu. Poslúchla som, zasadla a stuhla v bruchu a chrbte. Karamel pochopil a prešiel do klusu, kde som začala vysadávať. Presadla som si na druhú nohu a povolila valachovi oťaže, aby si mohol vytiahnuť krk. Všimla som si, že znovu ideme cestou k balíku. Tu som si Karamela radšej viac pobrala na oťaž a dávala pozor na jeho reakcie. Našťastie sa nám okolo balíkov sena podarilo prejsť bez nehody a tak som sa prispôsobila ťažiskom pohybu z kopca. Keď sa terén zrovnal, znovu som presadla, aby sme nezaťažovali iba jednu nožku. Vraj si máme držať rozostupy a vybrať si jednu z prekážok. Možno by som skúsila tú ťažšiu, no neviem... Uvidíme, aká veľmi ťažká bude. Nakoniec, už som predsa skákala veci do 80cm. O chvíľku som aj oba skoky videla, pretože po ľavotočivej zákrute nasledovala lúka ako stvorená na cvalovku. Vedľa seba tu stáli dva skoky - jeden slamenný, podobný tomu vetvičkovému a druhý bola stará pohovka... počkať, pohovka? Skôr, než som si mohla rozmyslieť kam Karamela zavediem, kone pred nami nacválali. „Sue, môžem na tú pohovku?“ ozvala som sa pre istotu, veď ona je šéf. Odpoveďou mi bolo kývnutie. V polovičnej zádrži som Karamela nacválala a so stále priloženými holeňami som sa zdvihla do cvalu. Karamelova eufória bola až počuteľná - z chuti si zaerdžal. Teda, takéhoto som ho ešte nezažila. Obvykle bol lenivý, no tu zjavne získal chuť byť prvý. Jemne som sa pohrala s oťažami a spomalila jeho besný cval. Jazdci sa rozdelili na dve skupiny podľa toho, kam išli skákať. Ja s Karamelom som sa zaradila za poslednú kobylu, ktorá išla skákať pohovku. Už z diaľky som sledovala, ako robia ostatné dievčatá skok. Všetky išli na nájazd kolmo, tak som po nich zopakovala. Držala som Karamela v svižnom tempe, ale z jeho krokom som neurobila nič. A to bola tá chyba, pretože mi skočil ako mačka a nádherným oblúkom ma katapultoval. Po tom, ako som sa vypľúvajúc hlinu a Karamelovi so smiechom nadávajúc vyšvihla opäť do sedla, som ho naklusala. Valach počúval na holene, no zrazu sa zarazil a prudko zaerdžal. Naspäť sa ozvalo ďalšie erdžanie. Takže pre to tak vyvádzal! Cítil na blízku kone a preto erdžal. Spolu s ostatnými koňmi som ho zaviedla na cestičku, ktorú som poznala z vychádzok. Po chvíli sme prešli do kľudného kroku, aby sa kone dostali okolo výbehov na Florestu už suché. Povolila som Karamelovi oťaže a pohladila ho po pleci. Po dnešku ma bude tak bolieť zadok a všetky svaly! Ale stálo to za to. Bol to neopakovateľný zážitok. Unavená som už ani nevnímala, že sme skoro pri Floreste. Našťastie Karamel išiel na automat, takže to bolo v pohode. Po príjazde na dvor som vystrčila nohy zo strmeňov, ale ešte som nezosadala. Znovu sme sa na nádvorí zoradili do radu a počúvali ďakovanie Niory. Ako námesačná som zosadla, prehodila valachovi oťaže a zaviedla ho do boxu. Tam som ho odstrojila, riadne vybrala z kopýt a nechala ho so stájovkou v boxe, nech oschne. Zatiaľ som ho zobrala do myčáku schladiť a vyčistiť nožky. No a potom som nechala Karamelovi chvíľku pre seba v boxe, kým som spratala všetko, čo som dnes použila. Ako posledné som valacha vyviedla na pastvinu s termodekou, aby mi neprechladol hoc už bol suchý. Po dnešnom náročnom dni, hoc bolo len skoré popoludnie, som išla na izbu a padla tak ako som bola, oblečená akurát bez prilby, do spánku.