ess a chorál: ŠTVRTÝ DEŇ.
Po obede a chvíľku oddychu som sa pomalým tempom asi o trištvrte na tri pobrala do stajne, odvesila som z vešiaka pred valachovým boxom vodítko a svižne som kráčala von z príjemne vychladenej stajne. Cestou som sa stretla s Kari s ktorou sme spokojne kráčali po kone. Kari otvorila spružinu od výbehu a ja som vošla. „Díky.“ – poďakovala som kamarátke s úsmevom, tmavováska kývla hlavou a vošla tiež. „Chorál!“ – zavolala som na pasúceho sa grošáka. Zdvihol svoju ťažkú hlavu z výbornej zelenej trávičky, zaostril pohľadom na mňa, a keď zistil, že som to naozaj ja, zaerdžal, pohodil hlavou a príjemným klusíkom ku mne dobehol. „No ahoj zlato!“ – povedala som mu a objala ho. Zapla som mu vodítko o ohlávku a vytiahla z rajtiek pamlsok. „Tu máš.“ – povedala som mu a mrkvový pamlsok som mu ponúkla z dlane. Grošák ho vďačne pochrúmal a ja som ho vyviedla von z výbehu. Kamarátka musela ísť za vrankou, pretože kobyla sa nedokázala odtrhnúť od trávy. „Ešte chvíľu, a už ti dobehne ako mne Chorál!“ – povedala som jej a škodoradostne som sa zasmiala. Kráčajúc sa kamarátka otočila a ukázala mi jazyk. Zasmiala som sa znovu a Chorál vedľa mňa spokojne kráčal.

STAROSTLIVOSŤ
Voviedla som ho do stajne ktorú veľmi dobre poznal on, aj ja. Keď sme konečne dorazili ku boxu s menovkou „Chorál“, box som otvorila a odstrojila chlapca. Dala som mu dole ohlávku so strapcami a taktiež letnú deku. „Šup do boxu.“ – povedala som mu a ukázala mu smer, kadiaľ má vôjsť. „Miláčik, počkaj ma tu.“ – pohladila som jeho vykúkajúcu hlavu pomedzi mreže a vzala veci. Kráčala som s nimi ku sedlovni. Vošla som dnu, odomkla som skrinku so svojím menom a veci uložila na poličku. Vzala som si len čistenie s gumičkami a skrinku som zamkla a vrátila sa k valachovi. Vošla som dnu, pohladila som ho po nose a začala čistiť. Vybrala som si kopytný háčik ako vždy prvý a jedno kopýtko po druhom som mu poriadne vyčistila všetky štyri. Z každého jedného som mu vybrala nečistoty z výbehu a potom som si vzala plastové žbilko. Poriadne som mu ním vyčesala hrivu a zaplietla z jemnej vyčesanej hrivy bobánky. Trvalo mi to asi 10 minút, ale výsledok stál za to. Nakoniec som mu vyčesala chvost a ten som mu nechala voľne rozpustený, aby sa mal čím oháňať proti hovadám a muchám. Pohladila som ho po krku a vzala som si gumené žbilko ktorým som mu čistila srsť od krku po zadok, z ľavej strany, krúživými pohybmi. Potom som prešla na pravú stranu a pravú stranu som mu vyčistila rovnako, ako ľavú – krúživými pohybmi od krku po zadok. „Hodný.“ – pohladila som ho po krku za to, ako pekne stál a vzala som si ryžák ktorým som mu ľavú stranu čistil od krku po zadok, no tentokrát v smere rastu srsti. Rovnako som mu ju vyčistila aj na pravej strane a pohladila som ho. Potom nasledovala tvrdá kefa. Vzala som si ju z tašky a začala mu čistiť srsť z ľavej strany, od krku po zadok, v smere rastu srsti, rovnako ako ryžákom. Potom som prestúpila na pravú stranu a tú som mu vyčistila presne rovnako, ako ľavú. Pohladila som ho po nose a nakoniec, ako poslednú kefu som si vzala mäkkú kefu. Vybrala som ju z tašky na čistenie a pohybmi v smere rastu srsti som mu ju poriadne vyčesala z oboch strán. „No fešák, si krásny.“ – pohladila som ho po nose a na chvíľku som sa oňho oprela a začala spomínať na začiatky. Vôbec mi Chorál nedôveroval a pár krát som to chcela vzdať. No som rada, že som to dotiahla až sem, na kurz CC. „Tak zlatko, idem po vybavenie.“ – povedala som grošákovi a vzala čistenie do rúk. Vyšla som z boxu, zatvorila som ho a namierila som si to pomalými krokmi do sedlovne. Odomkla som skrinku svojím osobným kľúčikom a čistenie som dala na poličku, ako vždy. Pristavila som si vozík a začala naň klásť veci. Začala som pomaly brať veci zo skrinky a dávala som ich na stojan. Sedlo, podsedlovka, gélovka, uzdička, ušaňa, zvony, chrániče... všetko pre Chorála som dala na stojan a potom som tam dala ešte prilbu, vestu a rukavice pre mňa. Skrinku som poriadne zamkla a odviezla vozík ku boxu kde ma čakal grošovaný valach. Pristavila som si vozík vedľa boxových dverí a otvorila som ich. Chorál zvedavo vykukol von a stál spokojne, hoc nemal ani len ohlávku. Vzala som do rúk podsedlovku, dala som mu ju na chrbát. Upravila som mu ju, na ňu som mu dala gélovku a na vrch skokové sedlo. Skontrolovala som, či ho má správne a potom som mu pritiahla podbrušník ako vždy. Potom som mu nasadila chrániče a zvony na predné nohy. Nakoniec som mu dala ušaňu a uzdu. Nátylník som mu pretiahla cez uši a zapla som mu lícnicu. Skontrolovala som valachovi celé vybavenie a dala som si helmu, vestu a nakoniec rukavice. Vzala som Chorála za oťaž a vyviedla som ho z boxu. Spoločne sme vyšli zo stajní a Chorála som začala chystať.

JAZDA
„Ako každý deň, viete čo robiť.“ – povedal Tom a usmial sa. Chorálovi som pritiahla podbrušník o dve dierky, stiahla som strmene sedla a ľavú nohu som dala do ľavého strmeňa. Vhupla som do sedla a upravila si sed. Nakopla som si pravý strmeň a vzala Chorála na voľnú oťaž. Tom naštartoval a pomaly išiel ako prvý. Viedol celý zástup jazdcov a my sme išli pomaly za ním. Keď sme prešli cez les a dostali sa do krosového závodiska, dostali sme pokyn opracovať si kone. Chvíľku som ho viedla na voľno a po tom som si ho za Vanilkou začala brať na pevnú oťaž. Začala som ho ohýbať a robiť s ním malé krúžky. Jemnou holeňou som ho naklusala. Vysadala som a viedla valacha za kobylkou pred nami. klusal pekne a mal živý klus a ja som si stále vysadala. Potom sme si všetky po Karin zmenili smer a klusali na druhú stranu. Ja som sa dala do stehenného sedu a valach spokojne klusal vpred. Valachovi som dala jasnú holeň na cval. Po naskočení som sa dala do stehenného sedu a valach spokojne a živo cválal dopredu. Pohladila som grošáka po krku. Po precválaní dvoch obvodov pracoviska som ho zádržou dala do klusu. Začala som vysadať a všetky sme si zmenili smer a klusali za sebou. Pohladila som valacha po krku a pochválila som ho. Potom som ho dala do kroku a následne do nehybnosti. Čakali sme s ostatnými dievčatami na ďalšie inštrukcie od Toma. „Tak dámy, dnes budeme mať „mini“ závod ktorý bude na čas. Je tam celkom 6 skokov a nemôžete si ich pred skokom vyskúšať. Takže, pôjdete jedna po druhej. Opakujem, je to na čas. Je to proste trať s viac prekážkami na čas.“ – povedal Tom s úsmevom a na štvorkolke nás viedol ku prvému skoku, ale len na opracovanie. „Tak, jedna po druhej si to skočte, najlepšie z oboch strán.“ – povedal Tom a ako prvá šla Karin. Po nej som šla ja. Pár metrov pred skokom som valacha cmuknutím a jemnou holeňou dala do cvalu a on pekne naskočil. Ja som sa dala do ľahkého stehenného sedu a viedla valacha vpred, smerom na prekážku. Pred ňou som mu dala holeň, valach pridal na tempe a pred prekážkou sa krásne odrazil. Povolila som mu oťaž, odlepila som zadok od sedla a pred doskokom som sa dala priamo. Päty som mala prešliapnuté a nohy v nehybnosti, aby som mu pri skoku nevadila. Po doskoku cválal vpred. Veľkým kruhom som ho otočila a znovu naviedla na ten istý skok, aj z druhej strany. Pred ním som mu dala holeň, pridal na rýchlosti a krásne sa odrazil. Povolila som mu oťaž aby sa mu lepšie skočilo a zdvihla som sa zo sedla. Pred doskokom som sa dala priamo a po doskoku som bola stále v stehennom. Precválali sme pár cvalových krokov a valacha som dala zádržou do klusu. Začala som vysadať a potom do kroku. Pochválila som ho a sledovala techniky ostatných jazdkýň. Po preskákaní všetkých koní nám Tom krokom ukázal celú trať, všetky obraty a všetko okolo toho... potom sme sa vrátili späť na začiatok trate a ako prvá šla Karin, ako vždy. Vanilke nerobili problémy profily, povrchy a vôbec nič. Všetko zvládli spoločne perfektne. „Určite to vyhrajú.“ – šuškali si jazdkyne z iných stajní. Ja som si myslela presne to isté. S úsmevom som pozerala na preskákanie celej trate. Zvládli to úžasne. „Tak Ess, ideš na to.“ – povedal Tom. Pochválila som valacha po krku a opodiaľ začiatočného skoku som valacha nacválala, dala som mu holeň a zamlaskala som. Naskočil z kroku krásne a ja som sa dala do ľahkého stehenného. Chori sa hnal dopredu a ja som ho trochu spomaľovala zasadnutím, aby sa neunavil moc skoro. Hladila som ho po krku a štyri metre pred skokom začal Tom merať čas. Pred skokom sa valach pekne odrazil. Po pravej ruke som mala červenú stužku takže som bola rada, že idem správne. s Chorálom som išla s pohybom, odlepila som zadok od sedla, povolila som mu oťaž. Pred doskokom som sa dala priamo a po doskoku ho pochválila. Valachovi som dala po doskoku peknú holeň a cválal svižne ďalej. Zatočila som ho úplne mierne na pravú ruku a Chorála som mierila na skok krmelec. Pekne pred skokom pridal, odrazil sa. Išla som s jeho pohybom, zdvihla som zadok zo sedla, povolila som mu oťaž. Päty som mala prešliapnuté a nohy som mala nehybne, aby som Chorálovi nevadila. Doskokom som bola priamo a po doskoku išiel valach vpred. Mala som ho stále pod kontrolou a Chorin zrejme vedel, že je to na čas. Mieril do predu, poriadnou rýchlosťou. Po doskoku som valacha povzbudila holeňou a chlapec cválal vpred. Namierila som ho na osemnástku a primerane pred skokom zrýchlil. Jemne som ho pribrzdila a pred skokom sa krásne odrazil. Povolila som mu oťaž, zdvihla zadok zo sedla a doskokom som sedela priamo. Po doskoku som mala na výber z dvoch skokov – vybrala som si vyšší. Namierila som valacha pomalým cvalom dole jemným svahom a valach sa krásne odrazil a skok preskočil. Zdvihla som sa zo sedla, povolila mu oťaž. Krásne skok zdolal a ja som doskokom sedela priamo, aby som mu nevadila. Po doskoku som ho za jazdy pochválila a cvalom sme sa hnali vpred. Vzala som valacha na ľavú ruku za skokom 19. Cválal pekne, hnal sa vpred. Keď uvidel skok pred ním, nabral rýchlosť a behom sekundy bol odrazený a skákal cez ňu vpred. Počas skoku som sa postavila do strmeňov, povolila som mu oťaž aby sa mu podarilo skok lepšie zdolať. Neverila som ničomu, valach bol proste ako keby... na kros stavaný. Bralo ho to strašne a do každého skoku sa hnal s neskutočnou chuťou. Hneď po doskoku bol pred nami skok, ktorý valach neriešil ako vyzerá a rozbehol sa viac, aby ho skočil. Odrazil sa krásne a skok zdolal pekne. Ja som svoj zadok odlepila od sedla, povolila mu oťaže.. päty som sa snažila mať prešliapnuté stále a celkom mi to išlo. Doskokom som bola priamo a stále v ľahkom stehennom sede. Po doskoku predposledného skoku som vzala Chorála prudko na pravú ruku, na posledný skok. /21-ka je najťažší skok./ - /je to najťažší skok/. Premieľali sa mi v hlave Tomove slová. Trošku som sa zatriasla ale verila som, že valach sa cez to dokonale prenesie. Po chvíľke som to neriešila a venovala sa valachovi. Chorál pred skokom zrýchlil, no ja som ho dala na správnu mieru a spomalila. „Brzdi chlapče.“ – povedala som a viedla ho tam. Preskočil prvý z dvojskoku a doskočil dole, do niečoho podobného ako roklina. Nevyhodilo ho to z miery. Potom urobil jeden malý cvalový skok do predu a odrazil sa na druhú časť dvojskoku. Pochválila som ho po preskočení a povolila mu oťaž. „Prebehni sa miláčik“ – povedala som mu ale stále som ho mala pod kontrolou. Cvalom sme dobehli späť ku ostatným, ešte neodskákaným koňom. Kúsok pred nimi som ho dala do klusu, potom do kroku. Chvíľku som ho krokovala aby sa vydýchal. Zatiaľ odštartovala dievčina z cudzej stajne. Keď doskákali všetky, Tom nám výsledky nepovedal, len sme sa krokom, spoločne – všetci, pobrali na Florestu.

STAROSTLIVOSŤ
Pred stajňou som zosadla a povolila Chorinovi podbrušník. vytiahla som strmene nahor a voviedla som valacha do stajne. Pred boxom som ho odsedlala, oduzdila, dala som mu dole ušaňu, zvony a chrániče. Všetko som položila na stojan. Zo seba som dala dole prilbu, vestu a rukavice. To som dala tiež na stojan. Valacha som zatiaľ dala do boxu a zatvorila. Stojan som odniesla do sedlovne, odomkla som svoju skrinku a veci som tam dala späť. Valachovi som osprchovala spotené miesta a naniesla som naňho po uschnutí repelent a dala mu letnú deku so strapcami. Potom som ho zaviedla do výbehu na zvyšok dňa.

VÝBEH

Po večeri som išla po valacha. Zobrala som ho z výbehu a pred boxom som mu dala dole deku a strapce. Dala som ho do boxu a Chorin nervózne pochodoval, bol zrejme hladný a tešil sa na večeru. Veci do výbehu som odniesla do sedlovne do mojej skrinky a valachovi som v krmivárni namiešala večeru do tyrkysového vedra. Zaliala som mu to konopným olejom a vyliala mu to do žľabu. „Dobrú chuť, šampión.“ – povedala som mu a poriadne ho pochválila za dnešný výkon. Vedro som umyla a šla som do izby. Osprchovala som sa a umyla si zuby. Nakoniec som, po krátkej debate s kamarátkou zaspala a ona tiež.